Planéty nenesú svoje mená náhodou: odrážajú predstavy starovekých civilizácií, jazykové tradície aj objavy modernej astronómie. Kým väčšina z nich dostala meno po rímskych bohoch, Zem, Urán či Pluto majú osobitejšie príbehy.
Keď ľudia v staroveku pozorovali oblohu, všimli si svetlá, ktoré sa medzi hviezdami postupne presúvali. Grécke slovo planētēs preto označovalo tuláka alebo putujúce teleso. Medzi vtedajších nebeských „pútnikov“ sa zaraďovali aj Slnko a Mesiac, zatiaľ čo Zem sa za planétu nepovažovala [1].
Názvy piatich planét viditeľných voľným okom vznikali dávno pred vynálezom ďalekohľadu. Grécke pomenovania neskôr prevzali Rimania a nahradili gréckych bohov ich rímskymi náprotivkami, z ktorých vychádzajú aj dnešné medzinárodné názvy.
Merkúr, Venuša a výnimočná Zem
Merkúr sa po oblohe pohybuje zdanlivo rýchlo a jeden obeh okolo Slnka zvládne približne za 88 pozemských dní. Rimania ho preto spojili s Merkúrom, rýchlonohým poslom bohov a patrónom obchodníkov i cestovateľov [2]. Gréci tú istú planétu spájali s bohom Hermom.
Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším prirodzeným objektom, ktorý môžeme pravidelne pozorovať na oblohe. Jej žiarivý vzhľad podnietil Rimanov, aby jej dali meno bohyne lásky a krásy [3]. Grécky náprotivok Venuše sa volal Afrodita.
Zem je medzi planétami výnimkou, pretože jej slovenský ani anglický názov nepochádza od gréckeho či rímskeho božstva. Anglické slovo Earth má germánsky pôvod a súvisí so zemou, pôdou alebo miestom, po ktorom človek kráča [4]. Slovenské pomenovanie Zem vychádza z podobnej predstavy pevnej pôdy a sveta obývaného ľuďmi.
Mars, Jupiter a Saturn očami Rimanov
Mars je na oblohe nápadný červenkastou farbou, ktorú spôsobujú minerály železa oxidujúce na jeho povrchu. Farba pripomínajúca krv podporila spojenie planéty s Marsom, rímskym bohom vojny [5]. V gréckej mytológii mu zodpovedal bojovný boh Ares.
Jupiter dostal meno najvyššieho rímskeho boha, vládcu oblohy a hromu. Ide zároveň o najväčšiu planétu slnečnej sústavy, hoci starovekí pozorovatelia jej skutočnú veľkosť ešte nepoznali [6]. Gréci planétu spájali s Diom, ktorý bol hlavou ich panteónu.
Saturn bol pre starovekých astronómov najvzdialenejšou známou planétou a medzi hviezdami sa pohyboval veľmi pomaly. Rimania ho pomenovali po bohovi poľnohospodárstva Saturnovi, ktorého stotožňovali s gréckym Kronom. Kronos bol podľa mytológie otcom Dia, takže aj poradie mien Saturn a Jupiter vytváralo rodinné prepojenie medzi bohmi.
Urán a Neptún pribudli až s modernou astronómiou
Urán objavil William Herschel v roku 1781 a stal sa prvou planétou nájdenou pomocou ďalekohľadu. Herschel ho chcel nazvať Georgium Sidus, teda Jurajova hviezda, na počesť britského kráľa Juraja III. Astronóm Johann Elert Bode však presadzoval meno Urán, ktoré napokon získalo medzinárodné uznanie [7].
Urán je latinskou podobou mena gréckeho boha oblohy Ourana. Výber zároveň pokračoval v mytologickom rodokmeni, pretože Urán bol otcom Saturna a starým otcom Jupitera. Zaujímavosťou je, že Urán nesie meno gréckeho božstva v latinizovanej podobe, nie meno jeho rímskeho náprotivku.
Neptún objavili astronómovia v roku 1846 po matematických výpočtoch, ktoré upozornili na neznáme teleso ovplyvňujúce dráhu Uránu. Nová planéta dostala meno rímskeho boha mora Neptúna, pričom jeho gréckym náprotivkom bol Poseidón [8]. Modrá farba planéty dnes pôsobí ako vhodná symbolika, jej pomenovanie však predovšetkým nadviazalo na tradíciu antických bohov.
Mená planét sa menia spolu s jazykom
Jednotlivé národy si latinské názvy prispôsobili vlastnej výslovnosti a pravopisu. V slovenčine preto používame podoby Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Domáci názov Zem zostal spätý s bežným slovom označujúcim pôdu aj svet, v ktorom žijeme.
Stopy planetárnych bohov možno nájsť aj v názvoch dní. Anglické slovo Saturday odkazuje na Saturn a francúzske názvy mardi, mercredi, jeudi a vendredi súvisia s Marsom, Merkúrom, Jupiterom a Venušou [9]. Slovenské názvy dní sa vyvíjali iným spôsobom, preto v nich tieto planetárne odkazy nie sú také viditeľné.
Nie všetky kultúry však používali grécko-rímsky systém. Mezopotámske, egyptské, čínske či indické civilizácie spájali pohybujúce sa telesá s vlastnými bohmi, živlami a astrologickými predstavami. Dnešné medzinárodné názvoslovie odráža najmä silný vplyv európskej vedeckej tradície.
Pluto pomenovalo jedenásťročné dievča
Pluto bolo objavené v roku 1930 na Lowellovom observatóriu v americkej Arizone. Meno navrhla jedenásťročná Britka Venetia Burneyová, ktorú zaujímala klasická mytológia. Boh podsvetia Pluto sa jej zdal vhodný pre vzdialený, chladný a tmavý svet [10].
Názov zaujal aj astronómov, pretože jeho prvé dve písmená pripomínali iniciály Percivala Lowella, zakladateľa observatória. Medzinárodná astronomická únia v roku 2006 zaradila Pluto medzi trpasličie planéty, jeho meno však zostalo nezmenené [11]. Príbeh Pluta ukazuje, že do astronomického názvoslovia nemuseli prispievať iba profesionálni vedci.
Príbehy zapísané na oblohe
Názvy planét spájajú vedecké pozorovanie s mytológiou, dejinami a vývojom jazykov. Merkúr pripomína rýchleho posla, Mars boha vojny a Neptún vládcu mora, zatiaľ čo Zem nesie jednoduchý názov domova pod našimi nohami. Nové objavy postupne rozšírili starovekú tradíciu o Urán, Neptún a neskôr Pluto. Keď sa teda pozrieme na nočnú oblohu, nevidíme iba vzdialené svety, ale aj tisícročia ľudských príbehov.
Použité zdroje
- [1] Encyclopaedia Britannica: „Planet“ — https://www.britannica.com/science/planet
- [2] NASA Science: „Mercury Facts“ — https://science.nasa.gov/mercury/facts/
- [3] NASA Science: „Venus Facts“ — https://science.nasa.gov/venus/venus-facts/
- [4] NASA Science: „Earth Facts“ — https://science.nasa.gov/earth/facts/
- [5] NASA Science: „Mars Facts“ — https://science.nasa.gov/mars/facts/
- [6] NASA Science: „Jupiter Facts“ — https://science.nasa.gov/jupiter/facts/
- [7] NASA Science: „Uranus Facts“ — https://science.nasa.gov/uranus/facts/
- [8] NASA Science: „Neptune Facts“ — https://science.nasa.gov/neptune/neptune-facts/
- [9] Encyclopaedia Britannica: „Week“ — https://www.britannica.com/science/week
- [10] NASA Science: „Pluto Facts“ — https://science.nasa.gov/dwarf-planets/pluto/facts/
- [11] International Astronomical Union: „Pluto and the Developing Landscape of Our Solar System“ — https://www.iau.org/public/themes/pluto/
