Zodiakálne svetlo je jemný svetelný kužeľ, ktorý sa za priaznivých podmienok objaví nad obzorom krátko po súmraku alebo pred svitaním. Na prvý pohľad môže pripomínať zvyšok denného jasu, no v skutočnosti ide o slnečné svetlo rozptýlené prachom v rovine Slnečnej sústavy. Jeho pozorovanie patrí k najkrajším tichým zážitkom pod tmavou oblohou.
Svetlo zo slnečného prachu
Zodiakálne svetlo nevychádza z hviezd, planét ani zo zemskej atmosféry. Vzniká, keď drobné prachové častice medzi planétami odrážajú a rozptyľujú slnečné svetlo. Tento prach obieha Slnko spolu s planétami a vytvára rozsiahly, veľmi riedky disk.
Častice pochádzajú najmä z komét, ktoré pri priblížení k Slnku uvoľňujú prach a plyn. Ďalším zdrojom sú vzájomné zrážky asteroidov. Hoci sú jednotlivé prachové zrnká nepatrné, v priestore ich je dosť na to, aby sa ich rozptýlené svetlo dalo vidieť voľným okom.
Najviac prachu sa nachádza v blízkosti roviny, v ktorej obiehajú planéty. Práve preto má zodiakálne svetlo charakteristický tvar nakloneného kužeľa alebo svetelného pásu. Je širšie pri obzore a smerom vyššie na oblohe sa postupne zužuje.
Prečo ho vidno najmä po súmraku a pred svitaním
Po západe Slnka zostáva priestor nad západným obzorom ešte osvetlený slnečnými lúčmi. Keď sa obloha dostatočne stmaví, ale Slnko nie je príliš hlboko pod obzorom, prach v medziplanetárnom priestore môže vytvoriť viditeľnú žiaru. Podobná situácia nastáva ráno pred východom Slnka nad východným obzorom.
Zodiakálne svetlo sa najlepšie ukazuje počas astronomického súmraku alebo tesne po jeho skončení. Vtedy už modrá obloha výrazne netlmí slabý jas prachového disku. Zároveň ešte nie je potrebné čakať na úplnú nočnú tmu, pri ktorej môže byť kužeľ menej nápadný pri nízkom horizonte.
Jeho jasnosť nie je rovnaká každý večer. Ovplyvňuje ju priehľadnosť vzduchu, vlhkosť, prach v atmosfére, mesačný svit aj svetelné znečistenie. Výrazne lepší výsledok prinesie jasný večer po prechode studeného frontu než teplá a oparom zahalená noc.
Ekliptika ukazuje smer
Zodiakálne svetlo sleduje ekliptiku, teda zdanlivú dráhu Slnka po oblohe počas roka. Ekliptika zároveň približne zodpovedá rovine obehu Zeme okolo Slnka. Keďže ostatné planéty a väčšina medziplanetárneho prachu sa pohybujú blízko tejto roviny, svetelný kužeľ sa objavuje práve pozdĺž nej.
Názov zodiakálne svetlo pochádza zo slova zodiak, čiže pás zverokruhu na oblohe. Ide o astronomický pás súhvezdí, ktorým prechádza ekliptika. Názov preto neoznačuje astrologické znamenia, ale polohu svetelného javu v okolí tejto dôležitej nebeskej línie.
Pri pozorovaní sa oplatí najprv nájsť miesto, kde zapadlo alebo má vyjsť Slnko. Odtiaľ potom sledujte šikmo stúpajúci, mliečnobiely jas. Kužeľ môže siahať vysoko nad obzor, niekedy až k výraznejším hviezdam alebo planétam ležiacim blízko ekliptiky.
Kedy máte na Slovensku najväčšiu šancu
Na Slovensku bývajú najpriaznivejšie večerné podmienky na prelome februára a marca. Ekliptika je po západe Slnka postavená strmšie nad západným obzorom, takže zodiakálne svetlo vystupuje vyššie a ľahšie sa odlíši od súmrakovej žiary. Vyhľadajte večer bez Mesiaca alebo s Mesiacom, ktorý už zapadol.
Ranné pozorovanie má často najlepšie podmienky v septembri a októbri. Pred svitaním je vtedy ekliptika strmšie nad východným horizontom. Budík sa oplatí nastaviť približne na hodinu až hodinu a pol pred východom Slnka, podľa miestneho času súmraku.
Dôležitý je otvorený horizont bez svetiel miest, priemyselných hál a rušných ciest. Vhodné môžu byť horské lúky, okraje národných parkov, odľahlejšie časti Malých Karpát, Poľany, Nízkych Tatier alebo Polonín. Vždy rešpektujte pravidlá ochrany prírody a bezpečný pohyb po zotmení.
Očiam doprajte aspoň 20 minút na prispôsobenie sa tme. Počas čakania sa nepozerajte na jasný displej telefónu, prípadne použite režim s červeným svetlom. Zodiakálne svetlo je jemné a prvé minúty môže splývať s oblohou.
Ako ho nezameniť za Mliečnu cestu alebo svetelný smog
Mliečna cesta je pás vzdialených hviezd našej Galaxie. Má nerovnomernú, zrnitú štruktúru, často s tmavými pruhmi medzihviezdneho prachu a s jasnejšími hviezdnymi oblasťami. Zodiakálne svetlo je naopak hladšie, rovnomernejšie a jeho smer sa viaže na ekliptiku.
Svetelné znečistenie býva najjasnejšie tesne nad obzorom a zvyčajne má oranžový, žltý alebo studený biely nádych podľa typu verejného osvetlenia. Jeho žiara sa rozlieva od konkrétneho mesta alebo obce a nemá čistý šikmý tvar. Zodiakálne svetlo má skôr jemný biely až mierne teplý odtieň a stúpa nad obzorom v súlade s ekliptikou.
Občas sa môže objaviť aj gegenschein, veľmi slabá oválna škvrna na opačnej strane oblohy než Slnko. Aj tento jav súvisí s medziplanetárnym prachom, no je oveľa náročnejší na pozorovanie. Pre začiatok sa zamerajte na zreteľnejší kužeľ pri večernom alebo rannom súmraku.
Jednoduchý plán na úspešné pozorovanie
Vyberte si noc v období okolo novu, keď Mesiac neruší tmavú oblohu. Skontrolujte predpoveď oblačnosti, priehľadnosť vzduchu a čas astronomického súmraku. Na miesto príďte s predstihom, aby ste sa zorientovali ešte za svetla.
Nepotrebujete ďalekohľad ani teleskop, pretože zodiakálne svetlo najlepšie vynikne voľným okom a v širokom zornom poli. Fotoaparát na statíve môže zachytiť kužeľ pri dlhšej expozícii, no najprv si ho skúste nájsť bez techniky. Pomôže vám to lepšie rozoznať jeho prirodzený rozsah aj smer.
Ak ho pri prvom pokuse neuvidíte, skúste iný večer alebo tmavšiu lokalitu. Pozorovanie zodiakálneho svetla je odmenou za trpezlivosť, dobré načasovanie a pozornosť venovanú nočnej oblohe. Pripomína, že aj prázdne priestory medzi planétami sú plné drobných stôp po dynamickom príbehu Slnečnej sústavy.
